Zubný implantát pri paradentóze (parodontitíde): kedy je možný a ako znížiť riziko

Autor: MDDr. Oliver Ternavský, zubný lekár so zameraním na implantológiu a zubnú chirurgiu, zubná klinika DoubleDent Prešov · november 2026

Krátka odpoveď: áno, zubný implantát pri paradentóze (odborne parodontitíde) je možný, ale až keď je ochorenie liečené a stabilizované. Ľudia, ktorí mali parodontitídu, majú podľa metaanalýz približne dvojnásobné riziko zápalu okolo implantátu (periimplantitídy) a väčší úbytok kosti okolo neho. Riziko znižuje liečba ďasien pred zákrokom a pravidelná dentálna hygiena a kontroly po ňom.

Paradentóza a implantát: čo hovoria štúdie

Paradentóza je ľudový názov pre parodontitídu, chronický zápal vyvolaný baktériami zo zubného povlaku, ktorý postupne ničí väzivo a kosť okolo zubov. Zuby sa uvoľňujú a bez liečby vypadávajú. Podobný zápal môže vzniknúť aj okolo implantátu, volá sa periimplantitída. Viac o ochorení v článku Parodontitída a celkové zdravie.

• Metaanalýza z roku 2015 (16 štúdií): pri parodontitíde bolo riziko periimplantitídy 2,2-krát a riziko straty implantátu 1,7-krát vyššie ako pri zdravých ďasnách. Úbytok kosti okolo implantátov bol väčší.
• Metaanalýza z roku 2014 (14 štúdií so sledovaním aspoň 5 rokov): rozdiel v prežívaní implantátov nenašla, pacienti po parodontitíde však mali viac periimplantitídy a väčší úbytok kosti.
• Metaanalýza z roku 2018 (19 štúdií): pri parodontitíde 2,3-krát vyššia šanca periimplantitídy. V samotných kohortových štúdiách rozdiel nebol štatisticky významný.
• Desaťročná štúdia z roku 2010 (112 pacientov): slúžilo 96,6 % implantátov u ľudí so zdravými ďasnami, 92,8 % pri stredne ťažkej a 90 % pri ťažkej parodontitíde. Úbytok kosti o 3 mm a viac sa objavil pri 4,7 %, 11,2 % a 15,1 % implantátov.

Implantát po parodontitíde teda väčšinou slúži, no častejšie sa okolo neho objaví zápal. Usmernenie Európskej federácie parodontológie (EFP) z roku 2023 uvádza medzi dôležitými rizikovými faktormi periimplantitídy ťažkú parodontitídu v minulosti, nedostatočné čistenie a chýbajúce pravidelné kontroly.

Prečo treba najprv liečiť ďasná

Vačky pri zuboch s parodontitídou sú zásobárňou baktérií. V štúdii z roku 2006 so 42 pacientmi sa vo vačku okolo nového implantátu do 2 týždňov usadili rovnaké baktérie ako pri susedných zuboch, vrátane baktérií typických pre parodontitídu. Systematický prehľad z roku 2026 (4 kohortové štúdie, sledovanie 1 až 23 rokov) zistil, že vačky hlboké 5 mm a viac, ktoré zostanú po liečbe parodontitídy, zvyšujú riziko periimplantitídy.

Usmernenie EFP z roku 2023 preto silno odporúča pred implantátom liečiť zápal ďasien aj parodontitídu do stabilného stavu a potom pravidelne chodiť na udržiavaciu starostlivosť. Po parodontitíde sa okamžitému zaťaženiu vyhýbame a implantát necháme hojiť zakrytý pod ďasnom. Za stabilnú považuje EFP parodontitídu, keď:

• vačky nie sú hlbšie ako 4 mm,
• 4 mm vačky pri meraní nekrvácajú,
• krvácanie je na menej ako 10 % meraných miest.

Liečba prebieha v krokoch: nácvik správneho čistenia, odstránenie povlaku a zubného kameňa nad ďasnom aj pod ním a podľa výsledku ďalšie ošetrenie. Patrí k nej aj kontrola rizikových faktorov, najmä fajčenia a cukrovky. Liečbu parodontitídy u nás robí dentálna hygienička. Viac na stránke Dentálna hygiena v Prešove.

Ako sa posudzuje kosť

Parodontitída ničí kosť okolo zubov. Keď sa extrahuje zub s pokročilým ochorením, kosti na implantát môže byť menej. Výšku a šírku kosti aj vzdialenosť od nervu a čeľustnej dutiny preto meriame na 3D CBCT snímke. Na bežnej snímke šírku kosti nevidno. Viac v článku Prečo pred implantátom robíme 3D CBCT?

Ak kosti nestačí, dá sa doplniť pred zavedením implantátu alebo počas neho, v hornej čeľusti niekedy pomocou sinus liftu. Viac v článkoch Doplnenie kosti pred implantátom a Sinus lift: uzavretý alebo otvorený?

Zachovať vlastný zub, alebo extrakcia?

Zub s parodontitídou nie je automaticky na extrakciu. Systematický prehľad z roku 2013 (19 štúdií so sledovaním 15 a viac rokov) zistil, že implantáty neslúžili dlhšie ako oslabené zuby, ktoré boli správne liečené a udržiavané. Extrakcia je pritom nevratná a implantát môže vyžadovať ďalšie zákroky. Stoličky, pri ktorých parodontitída zasiahla miesto rozvetvenia koreňov, majú podľa metaanalýzy z roku 2016 pri udržiavacej liečbe počas 10 až 15 rokov približne dvojnásobné riziko straty. Väčšina z nich však na liečbu reaguje dobre.

O každom zube rozhoduje viac faktorov naraz:

• koľko kosti okolo zuba zostalo a ako veľmi sa zub hýbe,
• aké hlboké sú vačky po liečbe a či krvácajú,
• či je pri stoličke postihnuté miesto rozvetvenia koreňov,
• stav samotného zuba, napríklad kaz alebo ošetrené kanáliky,
• aký význam má zub v celom pláne liečby,
• či zvládnete dôkladné čistenie a pravidelné kontroly.

Usmernenie EFP z roku 2022 pre pokročilú parodontitídu odporúča definitívnu náhradu zhotoviť až po záverečnom zhodnotení, ktoré zuby sa dajú udržať. Implantáty navrhuje tam, kde sa zuby udržať nedajú. Kedy sa dá implantát zaviesť hneď po extrakcii, opisujeme v článku Implantát hneď po vytrhnutí zuba?

Situácia a čo to znamená pre implantát

Po implantácii: hygiena a kontroly sú súčasť liečby

Po parodontitíde rozhoduje o dlhodobom výsledku najmä starostlivosť po zavedení. V desaťročnej štúdii z roku 2010 sa implantáty častejšie strácali u pacientov po parodontitíde, ktorí nechodili pravidelne na udržiavaciu starostlivosť. Prehľad 48 štúdií pre usmernenie EFP z roku 2023 zistil, že pri pravidelnej starostlivosti bola šanca periimplantitídy približne o polovicu nižšia. Pri nepravidelnej alebo žiadnej starostlivosti bola šanca straty implantátu takmer 4-krát vyššia.

• Interval kontrol sa určuje podľa rizika. Usmernenie EFP z roku 2020 uvádza pri parodontitíde interval 3 až 12 mesiacov, metaanalýza z roku 2016 pri implantátoch aspoň každých 5 až 6 mesiacov. Pacientom po parodontitíde odporúčame dentálnu hygienu 3 až 4-krát ročne.
• Zuby aj implantáty čistite dvakrát denne vrátane medzizubných priestorov. Postup opisujeme v článku Ako čistiť zubný implantát.
• Vlastné zuby potrebujú rovnakú starostlivosť, parodontitída sa pri nich môže vrátiť.
• Ozvite sa hneď, keď ďasno okolo implantátu krváca, je opuchnuté alebo hnisá. Viac v článku Periimplantitída: zápal okolo implantátu.

Fajčenie a cukrovka riziko ďalej zvyšujú

Fajčenie a zle kompenzovaná cukrovka zhoršujú samotnú parodontitídu. Podľa klasifikácie z roku 2018 sa parodontitída u človeka, ktorý fajčí 10 a viac cigariet denne alebo má cukrovku s HbA1c 7 % a viac, zaraďuje do skupiny s rýchlym postupom ochorenia (stupeň C).

Pre periimplantitídu hodnotí usmernenie EFP z roku 2023 dôkazy pri fajčení a cukrovke ako menej jednoznačné. Súhrnný prehľad metaanalýz z roku 2024 označil parodontitídu a fajčenie za rizikové faktory s pomerne silnými dôkazmi, cukrovku so slabšími. Že sa riziká kombinujú, naznačuje malá štúdia z roku 2011: zo 40 fajčiarov strácali za 10 rokov viac kosti okolo implantátov tí, ktorí sa liečili na parodontitídu. Prehľad z roku 2023 zistil pri dobre kompenzovanej cukrovke výrazne nižšie riziko periimplantitídy ako pri zle kompenzovanej. Viac v článkoch Zubný implantát a fajčenie a Zubný implantát pri cukrovke.

Pokročilá parodontitída: zuby pre celú čeľusť

Ak sa pri pokročilej parodontitíde nedá udržať väčšina zubov, usmernenie EFP z roku 2022 navrhuje fixný mostík na implantátoch, prípadne snímateľnú protézu na implantátoch. Ak treba, dočasnú náhradu odporúča už na začiatku liečby. Aj tu platí: najprv liečba ďasien, potom plán podľa 3D CBCT a po zavedení pravidelná starostlivosť. Fixné aj snímateľné riešenia opisujeme v článku Zuby na implantátoch pre celú čeľusť.

Časté otázky

Zdroje: Sanz a kol.: Treatment of stage I–III periodontitis – The EFP S3 level clinical practice guideline, J Clin Periodontol, 2020 (DOI) · Herrera a kol.: Treatment of stage IV periodontitis: The EFP S3 level clinical practice guideline, J Clin Periodontol, 2022 (DOI) · Herrera a kol.: Prevention and treatment of peri-implant diseases – The EFP S3 level clinical practice guideline, J Clin Periodontol, 2023 (DOI) · Sgolastra a kol.: Periodontitis, implant loss and peri-implantitis. A meta-analysis, Clin Oral Implants Res, 2015 (DOI) · Ramanauskaite a kol.: Effect of history of periodontitis on implant success: meta-analysis and systematic review, Implant Dent, 2014 (DOI) · Ferreira a kol.: Periodontitis as a risk factor for peri-implantitis: systematic review and meta-analysis of observational studies, J Dent, 2018 (DOI) · Roccuzzo a kol.: Ten-year results of a three-arm prospective cohort study on implants in periodontally compromised patients. Part 1, Clin Oral Implants Res, 2010 (DOI) · Quirynen a kol.: Dynamics of initial subgingival colonization of 'pristine' peri-implant pockets, Clin Oral Implants Res, 2006 (DOI) · Ferrarotti a kol.: Residual periodontal pockets at implant placement as risk indicator for peri-implantitis: a systematic review, Clin Implant Dent Relat Res, 2026 (DOI) · Levin, Halperin-Sternfeld: Tooth preservation or implant placement: a systematic review of long-term tooth and implant survival rates, J Am Dent Assoc, 2013 (DOI) · Nibali a kol.: Tooth loss in molars with and without furcation involvement – a systematic review and meta-analysis, J Clin Periodontol, 2016 (DOI) · Carra a kol.: Primordial and primary prevention of peri-implant diseases: a systematic review and meta-analysis, J Clin Periodontol, 2023 (DOI) · Monje a kol.: Impact of maintenance therapy for the prevention of peri-implant diseases: a systematic review and meta-analysis, J Dent Res, 2016 (DOI) · Tonetti, Greenwell, Kornman: Staging and grading of periodontitis: framework and proposal of a new classification and case definition, J Clin Periodontol, 2018 (DOI) · Giok, Veettil, Menon: Risk factors for peri-implantitis: an umbrella review of meta-analyses of observational studies and assessment of biases, J Dent, 2024 (DOI) · Aglietta a kol.: A 10-year retrospective analysis of marginal bone-level changes around implants in periodontally healthy and periodontally compromised tobacco smokers, Clin Oral Implants Res, 2011 (DOI)