Z čoho sa skladá zubný implantát: časti, materiály a spojenie

Autor: MDDr. Oliver Ternavský, zubný lekár so zameraním na implantológiu a zubnú chirurgiu, zubná klinika DoubleDent Prešov · november 2026

Krátka odpoveď: z čoho sa skladá zubný implantát? Z troch častí: implantátu, teda titánovej skrutky v kosti, ktorá nahrádza koreň zuba, spojovacieho dielu (abutmentu), ktorý je k nemu pripevnený malou skrutkou, a korunky. Počas hojenia je na implantáte dočasný vhojovací valček alebo krycia skrutka. Implantát je z titánu alebo jeho zliatiny, spojovací diel z titánu alebo zo zirkónu a korunky na implantátoch robíme zo zirkónu. Od materiálov a spojenia častí závisí pevnosť, vzhľad aj to, či sa dá korunka neskôr opraviť.

Z čoho sa skladá zubný implantát: prehľad častí

Vďaka rozdeleniu na časti sa implantát môže vhojiť bez záťaže a korunku či spojovací diel možno neskôr vymeniť bez zásahu do kosti. Implantát so zirkónovou korunkou stojí u nás podľa typu implantátu 1 000 €, 1 100 € alebo 1 200 €, viac v článku Koľko stojí zubný implantát.

Implantát: titánová skrutka v kosti

Materiál. Čistý titán má štyri triedy (1 až 4), ktoré sa líšia najmä obsahom kyslíka. S vyššou triedou rastie pevnosť: podľa prehľadu z roku 2015 má trieda 1 pevnosť v ťahu 240 MPa, trieda 4 550 MPa a zliatina Ti-6Al-4V (titán so 6 % hliníka a 4 % vanádu) 930 MPa. Používa sa aj zliatina titánu s 13 až 17 % zirkónia. Ktorý materiál prevláda, sa prehľady nezhodujú: podľa prehľadu z roku 2015 zliatina Ti-6Al-4V, podľa prehľadu z roku 2023 je mnoho implantátov z čistého titánu triedy 4. V pokusoch vrastali oba do kosti podobne, dlhodobé klinické porovnanie podľa prehľadu z roku 2016 chýba.

Povrch a oseointegrácia. Po vhojení k jeho povrchu priamo prirastie kosť, čomu sa hovorí oseointegrácia. Povrch implantátu sa preto mikroskopicky zdrsňuje. Systematický prehľad 100 experimentálnych štúdií z roku 2009 zistil, že na hladký povrch (drsnosť pod 0,5 mikrometra) reagovala kosť slabšie ako na drsnejší. Stredne drsný povrch (1 až 2 mikrometre) bol v niektorých štúdiách lepší ako veľmi drsný. Ako dlho vhojenie trvá, opisujeme v článku Ako dlho sa hojí zubný implantát.

Rozmery. Dĺžka a priemer implantátu sa vyberajú podľa kosti na 3D CBCT snímke. Medzinárodný tím pre implantológiu (ITI) od konsenzu v roku 2018 považuje za krátke implantáty s dĺžkou do 6 mm. V metaanalýze 10 randomizovaných štúdií slúžilo po 1 až 5 rokoch 96 % krátkych a 98 % dlhších implantátov, krátke však mali menej predvídateľné výsledky. Dlhšie implantáty mali viac komplikácií po zákroku, väčšinou pre doplnenie kosti. ITI preto odporúča krátke implantáty pri nízkej kosti a dlhšie tam, kde je kosti dosť. Najkratšie implantáty, ktoré používame, majú v kosti 5 mm.

Ako sa spojovací diel spája s implantátom

Spojovací diel sa k implantátu pripevní skrutkou a tvar spoja bráni jeho pootočeniu. Môže to byť šesťhran na implantáte (vonkajší) alebo v ňom (vnútorný), prípadne vnútorný kužeľ, teda kónické spojenie.

• Skrutka. V systematickom prehľade 60 štúdií z roku 2018 slúžilo po 5 rokoch 97,6 % jednotlivých koruniek na implantátoch s vnútorným spojením a 95,7 % s vonkajším. Povolenie skrutky bolo častejšie pri vonkajšom spojení.
• Kosť. Metaanalýza 14 štúdií z roku 2018 zistila, že kosť okolo implantátu sa v krátkodobom a strednodobom sledovaní lepšie udržala pri vnútornom spojení. Najvýhodnejšie sa javilo kónické. Autori upozorňujú, že treba ďalšie štúdie.

Vhojovací valček alebo zakryté hojenie

• Otvorené hojenie: na implantát sa hneď pri zavedení naskrutkuje vhojovací valček, ktorý prečnieva cez ďasno. Ďasno sa okolo neho zahojí a vznikne priechod pre spojovací diel s korunkou.
• Zakryté hojenie: implantát sa uzavrie kryciou skrutkou a ďasno sa nad ním zašije. Po vhojení sa implantát krátkym zákrokom odkryje a nasadí sa vhojovací valček. Zákrok je vďaka anestézii bezbolestný.

Prehľad Cochrane z roku 2009 (5 randomizovaných štúdií, 239 pacientov) nenašiel medzi postupmi štatisticky významný rozdiel v zlyhaní implantátov ani náhrad. Otvorené hojenie môže byť podľa autorov vhodnejšie pri čiastočne bezzubých pacientoch, lebo odpadá jeden zákrok. Zakryté odporúčajú zvážiť, keď implantát pri zavedení nedrží dostatočne pevne, keď sa zároveň dopĺňa kosť s membránou alebo keď by naň tlačila snímateľná protéza. U rizikových pacientov, napríklad pri fajčení alebo cukrovke, sa vyhýbame okamžitému zaťaženiu a implantát necháme hojiť zakrytý pod ďasnom.

Spojovací diel (abutment): titán alebo zirkón

Spojovací diel vychádza z implantátu cez ďasno a býva z titánu alebo zo zirkónu, teda z keramiky.

• Titán je pevnejší. V prehľade 60 štúdií z roku 2018 sa keramické spojovacie diely lámali výrazne častejšie ako kovové. Pod jednotlivými korunkami mali však vysoké prežívanie oba materiály.
• Zirkón je biely, kým titán môže cez ďasno presvitať do siva. Systematický prehľad 23 randomizovaných štúdií z roku 2021 o predných zuboch zistil pri titáne výraznejšie sfarbenie ďasna ako pri keramike. Zirkón farbou najviac zodpovedal okolitému ďasnu, mierne ho však sfarbil tiež.

Keramické (zirkónové) implantáty nezavádzame, pretože nie je dosť dôkazov, že sú lepšie. V estetickej zóne môže byť na titánovom implantáte zirkónový spojovací diel. Viac v článkoch Alergia na titán a keramické implantáty a Implantát na prednom zube.

Korunka: zirkón, skrutkovaná alebo cementovaná

Korunky na implantátoch robíme zo zirkónu, viac v článku Zirkónová korunka. Zirkónová korunka môže byť z jedného kusu (monolitická) alebo obložená keramikou. V systematickom prehľade 49 štúdií z roku 2021 slúžilo po 3 rokoch 96,1 % monolitických a 96,3 % obložených zirkónových koruniek na implantátoch. Obložené korunky sa však odštiepovali častejšie: pri všetkých keramických materiáloch spolu 1,65 % ročne oproti 0,39 % pri monolitických.

Systematický prehľad 59 štúdií z roku 2012 jasne lepší spôsob nenašiel. Skrutkované jednotlivé korunky mali za 5 rokov viac technických komplikácií (24,4 % oproti 11,9 %), cementované častejší úbytok kosti o viac ako 2 mm (2,8 % oproti 0 %). Autori napriek tomu uprednostňujú skrutkované, lebo sa ľahšie vyberajú a opravujú a mali menej biologických komplikácií. Prehľad 73 štúdií z roku 2014 o všetkých pevných náhradách na implantátoch zistil podobné 5-ročné prežívanie (cementované 96,0 %, skrutkované 95,6 %), skrutkované v ňom však mali menej technických aj biologických komplikácií. V technických komplikáciách sa teda prehľady rozchádzajú.

V systematickom prehľade 26 publikácií z roku 2017 súvisel zápal okolo implantátu pri cementovaných korunkách v 33 až 100 % prípadov so zvyškami cementu pod ďasnom. Štúdie boli veľmi rôznorodé, autori preto zvyšky cementu hodnotia ako možný rizikový ukazovateľ, nie ako dokázanú príčinu. Po nasadení korunky nasleduje kontrola približne o mesiac a po pol roku.

Čo sa môže povoliť alebo zlomiť

Implantát býva najodolnejšia časť, častejšie sa niečo stane so skrutkou alebo korunkou. Prehľad z roku 2014 odhadol zo štúdií publikovaných po roku 2000 tieto 5-ročné čísla pre jednotlivé korunky na implantátoch:

• povolenie skrutky alebo spojovacieho dielu: 5,6 %,
• odštiepenie keramiky: 3,2 %,
• uvoľnenie cementovanej korunky: 3,1 %,
• zlomenie implantátu: 0,08 %.

Sú to odhady na korunky, nie na pacientov. Povolená skrutka sa zvyčajne vymení a dotiahne momentovým kľúčom bez zásahu do implantátu. Čo robiť, keď sa korunka hýbe, opisujeme v článku Uvoľnená korunka na implantáte, o záťaži pri škrípaní v článku Zubný implantát pri škrípaní zubov.

Karta implantátu: prečo vedieť, aký systém máte

Implantát, skrutky a spojovacie diely tvoria systém jedného výrobcu a tvar spoja sa medzi systémami líši. V systematickom prehľade 40 prevažne laboratórnych štúdií z roku 2022 sedeli originálne spojovacie diely presnejšie ako neoriginálne „kompatibilné“ a autori zatiaľ odporúčajú originálne.

Nariadenie EÚ o zdravotníckych pomôckach (MDR) v článku 18 ukladá výrobcovi dodať kartu implantátu s názvom a modelom, sériovým číslom či číslom šarže a údajmi o výrobcovi. Pacientovi ju má odovzdať zdravotnícke zariadenie. Zubné implantáty medzi výnimkami nie sú. Rada európskych zubných lekárov (CED) v roku 2020 odporučila, aby kartu dal pacientovi zubár, ktorý implantát zaviedol, no upozornila, že niektoré štáty to vykladajú inak.

Bez týchto údajov sa systém určuje z RTG snímky, čo nie je spoľahlivé: v štúdii z roku 2024 piati parodontológovia na menej kvalitných snímkach správne určili systém z 9 možných priemerne v 37 % prípadov. Údaje o implantáte si uschovajte, hodia sa aj pred magnetickou rezonanciou.

Časté otázky

Zdroje: Osman, Swain: A critical review of dental implant materials with an emphasis on titanium versus zirconia, Materials, 2015 (DOI) · Saha, Roy: Metallic dental implants wear mechanisms, materials, and manufacturing processes: a literature review, Materials, 2023 (DOI) · Shah a kol.: Commercially pure titanium (cp-Ti) versus titanium alloy (Ti6Al4V) materials as bone anchored implants – Is one truly better than the other?, Mater Sci Eng C, 2016 (DOI) · Wennerberg, Albrektsson: Effects of titanium surface topography on bone integration: a systematic review, Clin Oral Implants Res, 2009 (DOI) · Papaspyridakos a kol.: Survival rates of short dental implants (≤6 mm) compared with implants longer than 6 mm in posterior jaw areas: a meta-analysis, Clin Oral Implants Res, 2018 (DOI) a konsenzuálne vyhlásenia ITI 2018 (ITI) · Pjetursson a kol.: A systematic review of the influence of the implant-abutment connection on the clinical outcomes of ceramic and metal implant abutments supporting fixed implant reconstructions, Clin Oral Implants Res, 2018 (DOI) · Caricasulo a kol.: The influence of implant-abutment connection to peri-implant bone loss: a systematic review and meta-analysis, Clin Implant Dent Relat Res, 2018 (DOI) · Esposito a kol.: One-stage versus two-stage implant placement. A Cochrane systematic review of randomised controlled clinical trials, Eur J Oral Implantol, 2009 (PubMed) · Totou a kol.: Esthetic, mechanical, and biological outcomes of various implant abutments for single-tooth replacement in the anterior region: a systematic review of the literature, Int J Implant Dent, 2021 (DOI) · Pjetursson a kol.: A systematic review and meta-analysis evaluating the survival, the failure, and the complication rates of veneered and monolithic all-ceramic implant-supported single crowns, Clin Oral Implants Res, 2021 (DOI) · Sailer a kol.: Cemented and screw-retained implant reconstructions: a systematic review of the survival and complication rates, Clin Oral Implants Res, 2012 (DOI) · Wittneben, Millen, Brägger: Clinical performance of screw- versus cement-retained fixed implant-supported reconstructions – a systematic review, Int J Oral Maxillofac Implants, 2014 (DOI) · Staubli a kol.: Excess cement and the risk of peri-implant disease – a systematic review, Clin Oral Implants Res, 2017 (DOI) · Pjetursson a kol.: Improvements in implant dentistry over the last decade: comparison of survival and complication rates in older and newer publications, Int J Oral Maxillofac Implants, 2014 (PDF) · Rizvi a kol.: Accuracy of original vs. non-original abutments using various connection geometries for single unit restorations: a systematic review, J Prosthodont, 2022 (DOI) · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach, článok 18 (EUR-Lex) · Council of European Dentists: Implant cards for dental implants, stanovisko CED-DOC-2020-021, 2020 (PDF) · Lee, Kim, Lee: Identification of dental implant systems from low-quality and distorted dental radiographs using AI trained on a large multi-center dataset, Sci Rep, 2024 (DOI) · postup zubnej kliniky DoubleDent